Erika Mrskos, Vídeň

V rámci môjho osobného rozvoja na workshopech a osobních konzultacích u Elly Hrubej som zistila, že:

–  že “sedím so založenými rukami ako žaba na prameni” a kritizujem ostatných (sama nerobím nič)

– dávam druhým ľuďom vinu za to, že nie som šťastná

– chcem niečo dosiahnuť, ale neviem čo chcem

– nie som schopná riešiť problémy, som v pozícii malého neshopného dievčatka, ktoré čaká, že ostatní za neho problémy vyriešia

– som sebecká, od druhých iba beriem a nič nedávam

– nechávam druhých za seba rozhodovať a prispôsobujem sa druhým

– nie som schopná myslieť sama na seba, druhí sú prednejší a na mne nezáleží, neviem za seba bojovať

– stále niekomu niečo sľubujem, ale nikdy nič nesplním

– nedokážem obhájiť a zastať samu seba

– neverím si

– nie som schopná riešiť problémy a zmenila som prístup k životu:

– už nie som obeť a neľutujem sa. Keď nie som s niečím spokojná, snažím sa to zmeniť

– už viem čo chcem a nenechám sa odradiť druhými ľuďmi ani prekážkami na ceste. A keď prekážky prídu, nevzdávam sa.

– nebojím sa riskovať

– nebojím sa vypýtať si niečo

– o svojom živote rozhodujem sama

– zrazu mám milión možností (predtým som si myslela že nemám na výber)

-odbúrala som blokády/programy, ktoré ma brzdili v rozvoji

– vždy som cítíla že mám “na viac” a že k tomu mám úplne všetky predpoklady, ale

“NIEČO” mi v tom bránilo

– problémy sa snažím riešiť a pracovať na nich

– oslobodila som sa od pocitov hamby, viny, sebeľútosti

– začala som si veriť

– zistila som, že celý čas som bola úspešná a talentovaná, iba som to nevidela. Trpela som komplexami menejcennosti.

Erika Mrskos, Vídeň

Komentáře

Leave a Comment (0) ↓