Erika Mrskos, Vídeň
V rámci môjho osobného rozvoja na workshopech a osobních konzultacích u Elly Hrubej som zistila, že:
– že “sedím so založenými rukami ako žaba na prameni” a kritizujem ostatných (sama nerobím nič)
– dávam druhým ľuďom vinu za to, že nie som šťastná
– chcem niečo dosiahnuť, ale neviem čo chcem
– nie som schopná riešiť problémy, som v pozícii malého neshopného dievčatka, ktoré čaká, že ostatní za neho problémy vyriešia
– som sebecká, od druhých iba beriem a nič nedávam
– nechávam druhých za seba rozhodovať a prispôsobujem sa druhým
– nie som schopná myslieť sama na seba, druhí sú prednejší a na mne nezáleží, neviem za seba bojovať
– stále niekomu niečo sľubujem, ale nikdy nič nesplním
– nedokážem obhájiť a zastať samu seba
– neverím si
– nie som schopná riešiť problémy a zmenila som prístup k životu:
– už nie som obeť a neľutujem sa. Keď nie som s niečím spokojná, snažím sa to zmeniť
– už viem čo chcem a nenechám sa odradiť druhými ľuďmi ani prekážkami na ceste. A keď prekážky prídu, nevzdávam sa.
– nebojím sa riskovať
– nebojím sa vypýtať si niečo
– o svojom živote rozhodujem sama
– zrazu mám milión možností (predtým som si myslela že nemám na výber)
-odbúrala som blokády/programy, ktoré ma brzdili v rozvoji
– vždy som cítíla že mám “na viac” a že k tomu mám úplne všetky predpoklady, ale
“NIEČO” mi v tom bránilo
– problémy sa snažím riešiť a pracovať na nich
– oslobodila som sa od pocitov hamby, viny, sebeľútosti
– začala som si veriť
– zistila som, že celý čas som bola úspešná a talentovaná, iba som to nevidela. Trpela som komplexami menejcennosti.
Erika Mrskos, Vídeň